Európska zelená dohoda: Granty a financovanie pre udržateľnú budúcnosť

Európska únia sa prostredníctvom ambicióznych iniciatív snaží zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Európska zelená dohoda predstavuje základný rámec pre túto transformáciu a zahŕňa viaceré strategické politiky a programy, ktoré podporujú prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ochranu životného prostredia a rozvoj ekologických inovácií.

Aby sa tieto ciele stali realitou, EÚ poskytuje významné finančné prostriedky prostredníctvom grantových programov, ako sú Fit for 55, Fond pre spravodlivú transformáciu (JTF), REPowerEU, EU Mission: Climate-Neutral and Smart Cities či Akčný plán pre obehové hospodárstvo. Tieto iniciatívy majú zásadný vplyv na rôzne sektory – od energetiky a dopravy až po priemysel a miestny rozvoj.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako sa tieto finančné nástroje premietajú do konkrétnych projektov, ktoré formujú zelenú budúcnosť Európy. Predstavíme si ich hlavné princípy, ciele a príklady úspešných iniciatív, ktoré pomáhajú pretvárať európsku ekonomiku smerom k udržateľnosti.

Európska zelená dohoda a jej vplyv na financovanie projektov.

Európska zelená dohoda (European Green Deal) je ambiciózna stratégia Európskej únie, ktorej cieľom je transformovať EÚ na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Tento plán zahŕňa komplexné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, podporu obnoviteľných zdrojov energie, ochranu biodiverzity a prechod na obehové hospodárstvo.

Ako hlavné ciele Európskej zelenej dohody sú:

Uhlíková neutralita do roku 2050 – Zníženie emisií skleníkových plynov na minimum a vyrovnanie zvyšných emisií prostredníctvom opatrení ako zalesňovanie či technológie zachytávania uhlíka.
Zníženie emisií o 55 % do roku 2030 – Stanovený v rámci balíka Fit for 55, ktorý zavádza prísnejšie environmentálne regulácie v doprave, energetike a priemysle.
Obehové hospodárstvo – Podpora efektívneho využívania surovín, znižovanie odpadu a podpora recyklácie.
Ochrana biodiverzity – Obnova prírodných ekosystémov, ochrana lesov, oceánov a poľnohospodárskej pôdy.
Čistá a cenovo dostupná energia – Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a dekarbonizácia energetického sektora.
Udržateľná mobilita – Investície do ekologickej dopravy, rozvoj elektrických vozidiel a železničnej infraštruktúry.
Zdravšie životné prostredie pre občanov EÚ – Znižovanie znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, ako aj podpora ekologických inovácií.

Zaujímavé pre nás je, ako sa Európska zelená dohoda premieta do grantového financovania. Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ vyčlenila značné finančné prostriedky na podporu projektov, ktoré prispievajú k zelenej transformácii. Financovanie prebieha cez viaceré programy:

Fit for 55
Just Transition Fund (JTF)
REPowerEU
EU Mission: Climate-Neutral and Smart Cities
Circular Economy Action Plan

Fit for 55 a jeho úloha v rámci Európskej zelenej dohody

Európsky program Fit for 55 je komplexný balík legislatívnych návrhov, ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento balík je kľúčovou súčasťou stratégie Európskej zelenej dohody, ktorá smeruje k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Hlavné princípy a opatrenia programu Fit for 55 sú:

Reforma systému obchodovania s emisiami (ETS): Zvýšenie cieľa znižovania emisií v existujúcom ETS, ktorý pokrýva priemysel a energetiku, na 62 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.
Zavedenie uhlíkového cla (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM): Mechanizmus na zamedzenie “úniku uhlíka” tým, že sa na dovoz určitých tovarov z krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi uvalí poplatok zodpovedajúci cenám uhlíka v EÚ.
Sprísnenie emisných noriem pre vozidlá: Stanovenie cieľa dosiahnuť nulové emisie pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá od roku 2035.
Podpora obnoviteľných zdrojov energie: Zvýšenie cieľov pre podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe a zlepšenie energetickej efektívnosti.

Balík Fit for 55 je súbor legislatívnych návrhov Európskej únie zameraný na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Keďže ide o legislatívny rámec, nefinancuje konkrétne projekty priamo. Namiesto toho stanovuje ciele a pravidlá, ktoré členské štáty implementujú prostredníctvom národných plánov a programov. Tieto národné iniciatívy následne podporujú a financujú konkrétne projekty zamerané na dosiahnutie stanovených cieľov.

Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund, JTF)

JFT je finančný nástroj Európskej únie zriadený na podporu regiónov a komunít, ktoré čelia významným socio-ekonomickým výzvam v dôsledku prechodu na klimaticky neutrálnu ekonomiku. Ciele a princípy JTF sú:

Podpora postihnutých regiónov: JTF je zameraný na oblasti, ktoré sú najviac ovplyvnené prechodom od fosílnych palív a uhlíkovo náročných procesov k udržateľným a ekologickým alternatívam.
Finančná podpora: Na obdobie 2021 – 2027 je pre JTF vyčlenených 17,5 miliardy eur, pričom 7,5 miliardy pochádza z rozpočtu EÚ a 10 miliárd z nástroja NextGenerationEU.
Podmienky financovania: Prístup k prostriedkom JTF je podmienený prijatím cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a schválením individuálnych územných plánov spravodlivej transformácie, ktoré členské štáty pripravujú prostredníctvom európskeho semestra.

Konkrétne projekty financované z JTF sa líšia v závislosti od potrieb jednotlivých regiónov. Napríklad v Nemecku bolo z JTF pridelených 2,3 miliardy eur, z čoho:

Sasko: Dostalo 645 miliónov eur, pričom 375 miliónov je určených pre oblasť Lužice, 200 miliónov pre stredonemecký región a 70 miliónov pre mesto Chemnitz.
Severné Porýnie-Vestfálsko: Obdržalo 680 miliónov eur, z toho 580 miliónov pre rýnsku oblasť a 100 miliónov pre severné Porúrie.

Tieto prostriedky sú využívané na rôzne projekty, ako je podpora malých a stredných podnikov, investície do obnoviteľných zdrojov energie, rekvalifikácia pracovníkov a rozvoj ekologickej infraštruktúry. Je dôležité poznamenať, že konkrétne projekty financované z JTF sú navrhované a implementované na úrovni členských štátov a regiónov, pričom zohľadňujú špecifické potreby a výzvy daných oblastí.

REPowerEU

Je plán Európskej komisie zameraný na ukončenie závislosti Európskej únie od ruských fosílnych palív pred rokom 2030, čo je reakcia na energetické výzvy spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Hlavné princípy REPowerEU sú najmä:

Úspora energie: Zvýšenie energetickej efektívnosti prostredníctvom informačných kampaní a podpory opatrení na zníženie spotreby energie. Pôvodný cieľ zníženia konečnej spotreby energie do roku 2030 bol zvýšený z 9 % na 13 %.
Diverzifikácia dodávok energie: Zníženie závislosti od ruského plynu prostredníctvom zvýšenia dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a rozvoja nových partnerstiev s dôveryhodnými dodávateľmi energie. V roku 2021 tvoril ruský plyn 45 % dovozu plynu do EÚ; do roku 2023 tento podiel klesol na 15 %.
Zvýšenie výroby čistej energie: Zrýchlenie nasadenia obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a veterné elektrárne, s cieľom zdvojnásobiť kapacitu solárnej energie do roku 2025 a dosiahnuť 600 GW do roku 2030. Zavedenie nových pravidiel, ktoré napríklad vyžadujú inštaláciu solárnych panelov na nových budovách.

Európska komisia odhaduje, že na realizáciu plánu REPowerEU bude v období 2022 až 2027 potrebných dodatočných 210 miliárd eur. Tieto prostriedky budú pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility) a predaja emisných povoleniek v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ.

Napríklad Talianska spoločnosť ERG získala od Európskej investičnej banky (EIB) úver vo výške 243 miliónov eur na financovanie projektov veternej a solárnej energie v Taliansku, Francúzsku a Nemecku. Tento úver podporí výstavbu nových veterných elektrární vo Francúzsku, modernizáciu existujúcich veterných fariem v Taliansku a Nemecku a modernizáciu siedmich solárnych elektrární v Taliansku. Celková inštalovaná kapacita týchto projektov bude približne 270 MW, čo pokryje ročnú spotrebu energie viac ako 200 000 domácností.

Misia EÚ

Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá je iniciatíva Európskej únie zameraná na podporu miest v ich transformácii smerom k klimatickej neutralite a inteligentným riešeniam. Táto misia si kladie za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v 100 európskych mestách do roku 2030 a zabezpečiť, aby tieto mestá slúžili ako experimentálne a inovačné centrá pre ostatné mestá, ktoré by ich nasledovali do roku 2050. Ako najvýznamnejšie ciele a princípy vidíme:

Dosiahnutie klimatickej neutrality: Podpora 100 miest v ich úsilí stať sa klimaticky neutrálnymi do roku 2030, čo zahŕňa znižovanie emisií skleníkových plynov a implementáciu udržateľných riešení.
Inovácie a experimentovanie: Tieto mestá budú slúžiť ako laboratóriá pre inovatívne prístupy a technológie, ktoré môžu byť následne aplikované v iných mestách po celej Európe.
Zapojenie miestnych aktérov: Misia zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi miestnymi samosprávami, občanmi, podnikmi, investormi a regionálnymi aj národnými orgánmi pri dosahovaní stanovených cieľov.

Úspešným projektom je Bahnstadt v Heidelbergu, Nemecko: Táto mestská štvrť, domov pre 6 500 obyvateľov, je navrhnutá s vysokou energetickou efektívnosťou, pričom budovy spotrebujú o 80 % menej energie na vykurovanie. Štvrť obsahuje viac ako 3 000 inteligentných meračov, zelené strechy a rozsiahle cyklistické trasy prepojené s centrom mesta.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo

Je iniciatíva Európskej únie zameraná na prechod od tradičného lineárneho modelu hospodárstva (“vyťažiť-vyrobiť-vyhodiť”) k obehovému modelu, kde sa hodnota produktov, materiálov a zdrojov udržiava čo najdlhšie v obehu, čím sa minimalizuje tvorba odpadu. Tento plán je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody, ktorá si kladie za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Ako nástroj, ktorý najlepšie prezentuje túto iniciatívu je Efektívne nakladanie s odpadom a podpora sekundárnych surovín. Podpora trhu so sekundárnymi surovinami prostredníctvom zvýšenia recyklačných kvót a zavedenia povinných podielov recyklovaných materiálov v nových produktoch. Cieľom je do roku 2035 recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a obmedziť skládkovanie na maximálne 10 %.

Obzvlášť zaujímavým prípadom je Stratégia obehového hospodárstva v Kantábrii, Španielsko: V marci 2025 schválila regionálna vláda Kantábrie svoju prvú stratégiu bioekonomiky a obehového hospodárstva s investíciou 390 miliónov eur do roku 2050 a vytvorením takmer 12 000 pracovných miest. Táto iniciatíva zahŕňa 70 akcií v rôznych oblastiach, ako sú bioekonomika, priemysel, odpadové hospodárstvo, turizmus, stavebníctvo a verejná správa.

Ako sme videli na príkladoch úspešných projektov, európske financovanie ponúka obrovské príležitosti na rozvoj ekologických riešení, podporu miestnych komunít a posilnenie konkurencieschopnosti udržateľného priemyslu. Zelená transformácia nie je len nevyhnutnosťou, ale aj príležitosťou pre firmy, výskumné inštitúcie, mestá a jednotlivcov, ktorí sa chcú podieľať na budovaní čistejšej, zdravšej a inovatívnejšej Európy.

Budúcnosť patrí tým, ktorí sa neboja zmien a využívajú nové príležitosti. Ak máte nápad, ktorý môže prispieť k udržateľnej budúcnosti, teraz je ten správny čas konať. Využite dostupné grantové financovanie a staňte sa súčasťou zelenej revolúcie – pretože každá inovácia, každý projekt a každá malá zmena nás posúva bližšie k lepšej budúcnosti pre nás všetkých.

Ak by ste mali záujem spracovať projekt pre dotácie z Plánu obnovy, napíšte nám.